Život Prešova
online
online
Tomáš Štrauss, historik umenia a esejista, sa narodil pred 90 rokmi
04.04.2021 Bratislava
Budapešť/Bratislava
4. apríla (TASR) - Kunsthistorik Tomáš Štrauss patril k najvýznamnejším
znalcom stredoeurópskeho či východoeurópskeho moderného avantgardného
umenia. Kritický spôsob písania uplatnil už vo svojej prvej knihe
Umelecké myslenie (1962). Od narodenia Tomáša Štraussa, historika
umenia, esejistu a autora literatúry faktu, uplynie v nedeľu 4. apríla
90 rokov.
Tomáš Štrauss sa narodil 4. apríla 1931 v Budapešti, ale vyrastal a dospieval vo Zvolene a v Košiciach. Vysokoškolské vzdelanie nadobudol na Karlovej univerzite v Prahe, kde ťažiskom jeho záujmu bola kunsthistória. Od roku 1955 pôsobil najprv ako odborný asistent a od roku 1966 ako docent a vedúci Kabinetu estetiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Pre svoje občianske postoje a kritický postoj voči vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 a k totalitnému režimu, ho vylúčili z univerzity, zakázali mu publikačnú a pedagogickú činnosť. Pred zákazom stihol publikovať kunsthistorické knihy Umelecké myslenie (1962) a Umenie dnes (1968). Do distribúcie sa už nedostala kniha Neoplasticizmus (1970). Počas zákazu sa v rokoch 1970 - 1980 venoval organizovaniu neoficiálnej slovenskej alternatívnej kultúry.
V roku 1980 emigroval do Nemeckej spolkovej republiky (NSR), kde pracoval ako zástupca riaditeľa Wilhem – Lehmbruck múzea v Duisburgu, neskôr vo Východoeurópskom kultúrnom centre v Kolíne nad Rýnom. O modernom umení prednášal na viacerých nemeckých a zahraničných univerzitách. Spolupracoval aj s nemeckým denníkom Frankfurter Allgemeine Zeitung a československými exilovými periodikami.
Po roku 1989 publikoval v slovenskom jazyku viaceré knihy. Štúdie a kritiky z predošlého obdobia vyšli pod názvom Provokácie – kritické rozhľady od Dunaja a Rýna (1996). V knihách Utajená korešpondencia (1999) a 1969 – 1989: Slovensko v časoch všeobecnej stagnácie. Utajená korešpondencia II (2011) publikoval aj korešpondenciu s poprednými slovenskými i českými výtvarníkmi a teoretikmi umenia. Publikácie sú cenným záznamom emigranta. Svoje kunsthistorické úvahy zhrnul v esejistickej knihe Metamorfózy umenia 20. storočia (2001) a v monografii o stredoeurópskej avantgarde Zo seba vystupujúce umenia (2003).
Pozornosť upútal aj knihami Toto posrané 20. storočie (2006), za ktorú dostal Cenu Slovenského centra PEN, Toto čudesné 21. storočie (2009), Toto rozbiehajúce sa 21. storočie (2009) a O myslení a nemyslení (2011). Mestu svojej mladosti venoval esejistickú knihu Moje Košice (2012).
Významný historik umenia a esejista Tomáš Štrauss zomrel 28. mája 2013 v Bratislave vo veku 82 rokov.
Tomáš Štrauss sa narodil 4. apríla 1931 v Budapešti, ale vyrastal a dospieval vo Zvolene a v Košiciach. Vysokoškolské vzdelanie nadobudol na Karlovej univerzite v Prahe, kde ťažiskom jeho záujmu bola kunsthistória. Od roku 1955 pôsobil najprv ako odborný asistent a od roku 1966 ako docent a vedúci Kabinetu estetiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Pre svoje občianske postoje a kritický postoj voči vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 a k totalitnému režimu, ho vylúčili z univerzity, zakázali mu publikačnú a pedagogickú činnosť. Pred zákazom stihol publikovať kunsthistorické knihy Umelecké myslenie (1962) a Umenie dnes (1968). Do distribúcie sa už nedostala kniha Neoplasticizmus (1970). Počas zákazu sa v rokoch 1970 - 1980 venoval organizovaniu neoficiálnej slovenskej alternatívnej kultúry.
V roku 1980 emigroval do Nemeckej spolkovej republiky (NSR), kde pracoval ako zástupca riaditeľa Wilhem – Lehmbruck múzea v Duisburgu, neskôr vo Východoeurópskom kultúrnom centre v Kolíne nad Rýnom. O modernom umení prednášal na viacerých nemeckých a zahraničných univerzitách. Spolupracoval aj s nemeckým denníkom Frankfurter Allgemeine Zeitung a československými exilovými periodikami.
Po roku 1989 publikoval v slovenskom jazyku viaceré knihy. Štúdie a kritiky z predošlého obdobia vyšli pod názvom Provokácie – kritické rozhľady od Dunaja a Rýna (1996). V knihách Utajená korešpondencia (1999) a 1969 – 1989: Slovensko v časoch všeobecnej stagnácie. Utajená korešpondencia II (2011) publikoval aj korešpondenciu s poprednými slovenskými i českými výtvarníkmi a teoretikmi umenia. Publikácie sú cenným záznamom emigranta. Svoje kunsthistorické úvahy zhrnul v esejistickej knihe Metamorfózy umenia 20. storočia (2001) a v monografii o stredoeurópskej avantgarde Zo seba vystupujúce umenia (2003).
Pozornosť upútal aj knihami Toto posrané 20. storočie (2006), za ktorú dostal Cenu Slovenského centra PEN, Toto čudesné 21. storočie (2009), Toto rozbiehajúce sa 21. storočie (2009) a O myslení a nemyslení (2011). Mestu svojej mladosti venoval esejistickú knihu Moje Košice (2012).
Významný historik umenia a esejista Tomáš Štrauss zomrel 28. mája 2013 v Bratislave vo veku 82 rokov.
www.ZIVOTPO.sk
